Vzhľadom na neschopnosť dohodnúť sa na termíne a tripe viacerí, sme nakoniec pre tento rok vypadli na niečo ako “Malé Alpy”  - max. do 14 dní, cez Nemecko a Rakúsko (pôvodný plán bol ešte plus Taliansko a Slovinsko) - v konečnom dôsledku možem jednoznačne doporučiť.

Niečo málo cez 400 kilo na západ od Bratislavy je do severnej časti Rakúska zapichnutý kúsok Nemecka - Národný Park Berchtesgaden, jediný kúsok alpských šutrov na území dnešného Dojčlandu. Cesta z Bratislavy v klídku cca 4 hodiny, po serióznych rakúskych a neskôr dokonalých nemeckých cestách je brnkačka, človeka hlavne na nemeckých okreskách a cestách nižších tried v oblasti Berchtesgadenu musí baviť a je jasné, že jazdí po civilizovanej krajine - všetci jazdia rýchlo, ale ohľaduplne (voči cyklistom, chodcom, všetkým) a pri povolenej hranici 0,5 promile si típek môže k obedu veselo vysypať do huby jedno - dve pivká (čo slovač poteší).

Berchtesgaden
Mestečko fajnové, známe vďaka nechválnemu obdobiu III. Ríše, ako mesto nacistických hlaváčov a samozrejme Hitlerovho “Orlieho Hniezda”. Treba uznať že lokalitku si tie nacistické hovadá vybrať vedeli. Asi 7-8 tisícové mestečko je fakt jak vystrihnuté z photoshopu, krojovaní domáci tiež.


Konigssee
Asi 3 kilometre od Berchtesgadenu smerom na koniec sveta cesta končí parkoviskom pri Konigssee - megajazere s fakt čistou vodou - a chladnou, ryby tam musí klepať od zimy celý rok. Haluz je napríklad zákaz motorových (akože spaľovacích (pre rypákov)) člnov na jazere uz asi od roku 1250 … ok, trocha neskôr asi. Všetok trafik je poháňaný elektromotormi, prípadne paprčami vlastnými ...

Hintersee, Zauberwald
Pôvodný plán na Jenner skapal na počasí a nízkej oblačnosti, takze sme sa po vození sa pomedzi kopce a samoty vlastne nedopatrením dostali k plánu B - dedinka Ramsau (mimochodom v každom nemeckom a rakúskom okrese sú minimálne 2 Ramsau) a nad ňou vymakaný “Zauberwald” a za ním jazero Hintersee, kde sa vraj točí väčšina produkcie nemeckých romanticko-rodinných filmov a seriálov o stupídnych rodinných firmách a podobne. Žiaľ v ten deň sa tam netočilo asi nič, alebo som si aspoň nevšimol, takže možnosť hodit režisérovi kameň do hlavy sa nenaskytla. Každopádne poldňový tripík k jazeru a späť cez les, ktorý fakt vyzerá jak kulisa z fantasy filmu stojí za to.

Jenner a Berchtesgádenské alpy
Kopec rovno nad Konigssee, vlastne jeden z mnohých. Na chate pod vrcholom som prvý krát videl obedové menu s pivom, z čoho som mal väčšiu radosť jak zo stretnutia s Ježišom v krčme pri Pentagone. Vlastne celkovo to bol jeden zo zážitkov (to pivné menu), ktoré ovplyvnili môj ďalší život a tvorbu ušného mazu. Inak celkovo je zaujímavé, ako dokázali skĺbiť služby a dostupnosť všetkého s nenarušenou prírodou, napríklad chodníky horské majú kvalitou porovnateľné s našimi cestami prvej triedy (s tými lepšími), čo nestačí samozrejme len Magdiakovi, ktorý sa dokázal po páde v nebezpečnom teréne rovnej cesty skoro robiť na puzzle. Následnú krvavú operáciu kolena prevedenú s chirurgickou presnosťou Vlkemu vlastnou vzhľadom na prvky týrania nie je možné zverejniť pred 22. hodinou večer.

Kehlsteinhaus / Orlie Hniezdo
Keď chata v horách - tak presne tu … povedal si jedného dňa Hitlerov riťolez Bormann a čakal,  že jeho fírer ho isto poškrabká za uchom, keď mu na 50. narodeniny miesto štandardnej rodinnej oslavy v obecnom kulturáku alebo v miestnej krčme dá chatičku nad jeho obľúbenou dedinkou Obersalzberg. Po svižne odvedenej robote “nadšených” robotníčkov sa mohlo oslavovať na terase nového Kehlsteinhausu, keby strejda Hitler nebol posraný z výšok a nemal panický strach z celého toho miesta. Tým pádom bolo Orlie Hniezdo využité len niekoľkokrát na politické účely - sralbotka Hitler tam nikdy ani neprespal. V súčasnosti je z Hniezda reštika - doporučujem dať si nemecký variant “vepřoknedlozela” - strašne dobré …
Každopádne, lepšie miesto na chatku som fakt nevidel.