Národný park Hardangervidda a otočka na juh - smer Oslo ...

 

Náhorná plošina Hardangerviddda:

Z mestečka Odda prcháme po ceste číslo 13 pozdĺž Hardangerfjordu na jeho koniec, k mestečku Eidfjord, odkiaľ sa dá vydriapať na náhornú plošinu Hardangervidda, najväčšiu záležitosť svojho druhu v Európe. Plošina je známa hlavne hnusnou arktickou klímou a vraj najväčšou voľne žijúcou populáciou soba. Soba sme nevideli žiadneho, hádam ani žiadne zviera celkovo, je to tam ešte ľudoprázdnejšie ako Sirdal - a to som si myslel, že horšie už to nebude.

Po príchode do Eidfjordu som nechápal, ako sa dostaneme z úrovne hladiny mora pri Hardangerfjorde o 1000 metrov vyššie prakticky na pár metroch, aspoň podľa mapy. Riešenie je systém asi štyroch špirálových tunelov, v ktorých cesta vystúpa tých cca 1000 metrov a my sa len s otvorenými hubami pozeráme ... a nechápeme (teda aspoň ja nie, ale videl som ostatných a tiež nič ... ). Ale v zásade po stretnutiach s križovatkami vnútri niekoľkokilometrových tunelov, systémov tunelo-mostov, trolských ciest a podobných haluzí už by ma to asi nemalo prekvapovať. Po vypadnutí na plošine (z diaľky pripomína stolové hory vo Venezuele) je zrejmé, že teploty nad nulou sú tu skôr výnimka ako pravidlo. Všade je hmla, sneh a hnusná kosa - nechcel by som tu stanovať - teda chcel, ale asi by to bolo naposledy.

 

Na juh do Oslo:

Z náhornej plošiny to otáčame pomaly (v Nórsku sa ani rýchlo nedá) na juh - smer Oslo. V priebehu pár stoviek kilometrov na juh v rámci jedného dňa sa citeľne - aj viditeľne otepľuje. Mizne sneh a dá sa vyliezť von aj bez obavy z okamžitej smrti ofúknutím, alebo umrznutím ... alebo proste len tak. Evidentne ani polárne líšky, ani soby nevyliezajú za každého počasia. Okrem iného som sa celú cestu pokúšal spomenúť na mesto, v ktorom sme chceli zastaviť a pozrieť si najväčší Stavkirke (drevený kostol) v Nórsku. Nórske kostoly sú mixom kresťanstva a severných božstiev a drakov. Na Mesto som si nespomenul, ale stretli sme iný, síce menší, ale pre istotu aj zatvorený :-) Staré drevo je cítiť na vzdialenosť asi 20 metrov z každej strany a tie dračie hlavy sú vymakané. Z vnútra posúdiť nevieme, proste bolo zamknuté (celkom prekvapivo na Nórske pomery).

 

Soby nie sú:

Základný fakt: Soby sú svine! Nedajú sa vidieť nikde, všade ich má byť plno, ale zjavne neriešia nejakých turistov. Všade sú značky, všade sú "protisobie" ploty a podobne, ale o živých soboch sme ani nepočuli. Teda aspoň zatiaľ nie. Na juhozápade už sa Nórsko urovnáva a zalesnieva. Je menej skál, viac trávy a stromov - občas už sa nájde aj nejaké mestečko. Počuli sme také reči, že pred Oslom je naozajstná diaľnica a vraj sa tam niekde dá ísť aj 100km/h - čo je na Nórsko maximálne šialená rýchlosť. A bol to fakt, aj keď tá stofka bola asi na 5tich kilometroch - aj to neviem, či nepreháňam.

 

Oslo:

Oslo je o málo väčšie ako Bratislava ... a tým sa podobnosť končí. Oslo je fajné, Oslo je super, v Oslo nikto nič nerobí. Kde chcem bývať? v Oslo! V Oslo sa nedá ísť ani rýchlejším krokom, jednak to vyzerá divne, jednak sú aj tak semafory nastavené na pomalé šmatlanie sa, takže aj tak nemá význam sa ponáhľať. Ľudia sa šmatlajú po uliciach, kde tu prejde auto (asi tak 10 - 15% Bratislavskej premávky), kávičky a tak. Premávku riešia podzemnými obchvatmi (nemilé pre GPSky), poplatkami a brutálne ťažkým a drahým parkovaním a podobne. Krížom sa dá pešo prejsť za hodinu (tým šmatlavým krokom), takže ani nie je veľa dôvodov to nejak riešiť. Mesto je pozliepané z viacerých dosť odlišných štvrtí, ktoré ale pôsobia celkom uhladeným dojmom a aj tamojšie "Nové Mesto" vyzerá z zásade fajn, celé to tam spolu proste ... hrá :-)

 

Vigelandov Park:

Jedna z najznámejších záležitostí v Oslo - Vigeland a jeho Sculpture Park. Sochy, sochy, sochy - kvantá všade. Oplatí sa pozrieť, ale bolo by celkom fajn, keby aspoň na chvíľu nepršalo. Inak je celkom jednoduché odlíšiť Nórov a všetkých ostatných. Nóri majú tričko a "kraťásky" - vrátane krpatých detí. Oni to berú asi tak, že keď je júl, je leto a tým pádom sa tak správajú - aj keď reálne je 10°C a prší. Však v zásade ani nemajú veľmi na výber - keď už spravili takú kravinu, že si kúpili niečo s kratším rukávom a ešte k tomu premokavé :-) Po dvoch dňoch v Oslo a jednej serióznej opici prcháme na východ, smer Švédsko.

 

EuroTrip 2011: 1. časť - Nemecko a Dánsko z juhu na sever ...

EuroTrip 2011: 2. časť - Južné Nórsko > Stavanger

EuroTrip 2011: 3. časť - Sirdal, Lysefjord a Kjerag

EuroTrip 2011: 4. časť - Preikestolen a ďalej na sever

EuroTrip 2011: 5. časť - Cez Hardangerviddu do Oslo

EuroTrip 2011: 6. časť - Švédsko a Štokholm

EuroTrip 2011: 7. časť - Estónsko a Lotyšsko

EuroTrip 2011: 8. časť - Litva, Neringa a poľským peklom domov