Od Stavangeru cez opustený Sirdal na druhú stranu Lysefjordu, do dedinky Lysebotn ... a potom na Kjerag

 

Zo Stavangeru na vysočinu Sirdal:

Po ceste zo Stavangeru na vysočinu Sirdal sa veľa ľudí už stretnúť nedá, občas turistický karavan, občas jeden - dvaja motorkári, úplná pohoda ... prípadný nór sa dá rozoznať podľa udice, ryby tam chytá každý a všade. Napriek strašne riedkemu osídleniu je všade elektrina, rádio, net, mobilný signál, prakticky skoro bez hluchých oblastí. Ma teraz tak napadá, že Nórsko je rockovo-popová krajina, každé rádio hrá fajnú inštrumentálnu muziku, čiže žiadny Rytmus, R'n'B, vypatlané letné hity pri ktorých ma berie, keď mi nechtiac auto chytí funradio a podobne. Možno ani v telke nenájdete "kvalitné a populárne" telenovely, ale to nevieme potvrdiť, telku sme nevideli. Každopádne aj vďaka tomu sa asi Nóri právom pokladajú za spokojných a uvedomelých ľudí - bohvie či Brejvik pred tým, ako vyhodil Oslo do vzduchu, nepozeral týždeň v kuse Šeherezádu, Farmár hľadá ženu, alebo nejakú podobnú mienkotvornú záležitosť. Čo by všetko vysvetľovalo ... ale iné som chcel ...

 

Minitrip na Manafosen:

Na parkovisku pri začiatku chodníka k vodopádu Manafosen sme si definitívne uvedomili, že táto krajina a ľudia sú dosť rozdielny od Slovenska a Slovákov. Opustené parkovisko niekoľko kilometrov od najbližšej civilizácie je platené ... na báze vlastnej zodpovednosti. Na parkovisku je pokladnička na peniaze, informácia - koľko tam človek má hodiť peňazí a potvrdenky, ktoré si človek môže vypísať (samozrejme môže si ju vypísať aj bez toho aby zaplatil, ale oni jednoducho nepočítajú s tým, že by niekto klamal, kradol ... podvádzal). Na parkovisku WC búdka s vyleštenými toaletami, samozrejme aj bezbariérové. Nórske autá odomknuté, na sedačkách hodený napríklad laptop a foťák ... aj okná na autách zatvárajú len kvôli dažďu :-) Pri parkoviskách niekoľko ohnísk, stolov z balvanov a pripravené drevo, keby niekto chcel použiť. Niekto by sa asi mal zamyslieť ... a neviem či by to mali byť Nóri :-)

 

Nočná cesta cez Sirdal:

Vysočina Sirdal je prakticky ľudoprázdna oblasť s úplne, ale dokonale neznesiteľnou klímou. Oblasť je 1000 - 1300 metrov nad morom, a to priamo nad morom, nad Lysefjorden fjordom, jedným z najznámejších. Prechádzali sme tadiaľ niekedy okolo polnoci - po západe slnka. Hnusný vietor, teplota tesne nad nulou, dokonale surové počasie. Cesta cez Sirdal do Lysebotn je zjazdná len v lete, aj to nie vždy, takže toto počasie vlastne asi bolo pekné. Sirdal nie je obývaný, ale je tu niekoľko chatových oblastí, ale je to ako postaviť si chatu na Lomničáku, aj keď dobré prirovnanie to nie je, lebo v Tatrách je často pekne, čo tu teda štandardnom nie je. Na druhej strane príroda úplne úžasná ... ale stratiť sa tam, alebo musieť prenocovať ... no neviem. Nad fjordom to vyzerá aj v noci ako za bieleho dňa, dole sa dá dostať jednou z "obľúbených" trolských ciest - 27 preexponovaných serpentín nad priepasťou a sústavou tunelov zísť k fjordu, kde sa dalo sedieť v tričku, cca 20°C okolo tretej v noci, tu medzi horami a vodopádmi z každej strany ... je už konečne aj trocha šera.

 

Kjerag a Kjeragbolten: 1000 metrov nad morom, posraní strachom ...

Kjeragbolten - šuter, zakliesnený a visiaci v priestore medzi dvoma útesmi nad vodopádom, 1000 metrov nad priepasťou Lysefjordu. To sú fakty, v letákoch doložené fotkami vysmiatych típkov, stojacich na Kjeragboltene v krásnom počasí, v tričkách a kraťáskoch, pod nimi vo fjorde pláva nejaká loď, v pozadí modrá obloha ... hovno! Pravda je taká, že taký deň sa tam stane "jednou, maximálne dva krát za sto let". Skutočnosť sa rovná 8 hodinám driapania sa po skalách a reťaziach v daždi a snehu, medzi bleskami (reťaze sa vedia celkom nabiť statickou elektrinou:-)), kde prevýšenie 700 metrov znamená 3x 500 metrov hore dole ... ale šuter stojí za to.

Aj keď po príchode hore som skôr uvažoval, či máme šancu sa dostať dole, alebo či to rovno vzdať a zhebnúť rovno tam.  Každopádne po pohľade na rímsu, vedúci k miestu, odkiaľ sa na Kjeragbolten dá preskočiť, som to celé zavrhol s tým že tam nejdem a chcem skúsiť prežiť cestu späť. Problém nastal, keď blbý Cortone asi po 15tich minútach tupého pozerania na šuter v priestore s klepajúcimi sa nohami vyhlásil, že on do toho ide, ževraj bez tej fotky dole nejde. Snaha odhovoriť ho zlyhala a keď sa dostal tam, a čo je horšie aj späť, bolo jasné, že alebo do toho pôjdem (či už zomriem alebo sa vrátim), alebo ma čaká biedny zvyšok života v posmechu, že on to dal a ja nie. Takže zmierenie sa, odopnúť a zhodiť zo seba batoh (veci z neho by sa im mohli hodiť) a ideme ... no nebudem to rozpisovať, ale na vlastné prekvapenie, aj prekvapenie ostatných som to dal aj som sa vrátil, mám fotku a som tiež HERO co nepozná strach a blá blá ... hehe

*pozn. Ono to v skutočnosti nie je také zlé, problém je ta rímsa a hlavne pohľad dole, ktorému sa v jednom mieste nedá vyhnúť:-)

Epilog: Nejak sme sa nakoniec vrátili, akurát trocha odretí, roztrhaní, mokrí jak handry, zdochnutí, ja osobne ešte s rozdriapanými nohavicami medzi nohami, lebo mám strašne svalnaté stehná (aj keď zlé jazyky tvrdia, že skôr  preto, že som tučný a nemotorný) ... ale po pár dňoch sušenia OK.

 

EuroTrip 2011: 1. časť - Nemecko a Dánsko z juhu na sever ...

EuroTrip 2011: 2. časť - Južné Nórsko > Stavanger

EuroTrip 2011: 3. časť - Sirdal, Lysefjord a Kjerag

EuroTrip 2011: 4. časť - Preikestolen a ďalej na sever

EuroTrip 2011: 5. časť - Cez Hardangerviddu do Oslo

EuroTrip 2011: 6. časť - Švédsko a Štokholm

EuroTrip 2011: 7. časť - Estónsko a Lotyšsko

EuroTrip 2011: 8. časť - Litva, Neringa a poľským peklom domov